Stvrtok naobed s dvojhodinovym meskanim vyrazam. Na Shellke v PO sa obsluhe stazujem ze maju vonku nenormalnu zimu.
Zapcha pred Popradom, na cestu nafukava sneh, cestari seru na to a viacmenej aj keby chceli odhrnat nemaju ako. Ibaze by spolu so snehom odhrnali aj auta ktore sa raz za 3 minuty krokom posunu o par metrov. Hadzem na to bobek, a v Hozelci sa idem do tej kosy vystat, a zapalit si. V Poprade nalozim ustrednu, nerozchodim telefony a mam minimalne 4 hodiny na premyslanie. Cestou dolievam vodu do ostrekovacov. Z vyberu mrznuca/nemrznuca vyberam tu ktora mi na ceste spat zamrzne.
V BA vyzvihujem byvalu v poluse, ideme kupit nieco jest a zalamujeme. Nejak nemozem zaspat. Fakt by som nemal pit kavu po siestej.
Piatok, vsetko poposuvane, hodim byvalu a jej kolegynu do prace a chcem stihnut rano vymenu servera v jednej prevadzke, a to skombinovat s vymenou fiskalov v druhej. Jasne ze kazdy trci v zapchach, nakoniec stiham vymenu servera len tak tak. Ficim robit tie fiskaly, ale pred tym jedlo. Parkujem na sancovej na chodniku, cakam kedy mi nasadia papucu alebo odtiahnu.
Jedna chyba z nepozornosti a mozem odznova. Uzavierka, uprava hlavicky, inicializacia ... dopice. Cakam na stare pokladnicne knihy. Sadam do priblizovadla, zapalujem si, kurenie huci naplno, premyslam v ktorom pruhu je aktualne vyhodnejsie ist a idem pozriet Sonu. Utekam dalej.
Stretnutie v avione, po pracovnej casti zacneme konstruktivnu kritiku nasho chlebodarcu a po dvoch hodinach to ukoncujem s tym, ze sa uhulime k smrti. Padla, vyzdvihnut byvalu, lahnut a spat.
Sobota, lucenie (byvala odchadza kdesi do kambodze ci kde) a smer Sala. V Sali meskam 10 minut, vystupim z auta nestihnem si ani zapalit. Rychle predstavenie, rychle pospisovat hardware a utekame na kavu a cigu. Pokecame, zazelame si stastnu cestu a ideme kazdy svojim smerom.
Nitra, na prvom kruhaci odbocim niekam do paze a bludim. Konecne najdem spravny smer na vychod. Minam krizovatku kde zburali stary mlyn, pametam si ako decko dom oproti, tusim sme tam boli na navsteve. Tiez matne spomienky na staru trznicu ...
Na rychlostnej ceste minam soferov ktori si urcite myslia ze ten blazon ma viac stastia ako rozumu. Ja si zas myslim, ze na suchej, vymrznutej a nasolenej ceste sa jazdi aspon tych 130.
Menim rozhodnutie zastavit sa vo Vlkolinci (nemam fotak), davam cigu na pumpe za Ruzomberkom a rozhodnem sa ze stojim v Poprade. Cestou na dialnici mi zamrznu trisky ostrekovaca a prechadzam cez uzasne hmly. V Poprade bludim po Maxe, snazim sa najst WC, konecne sa vystim a idem si kupit plavecke okuliare. Rychlo doliat nemrznucu zmes, medzitym tie one nejak rozmrzli.
Hodina cesty do PO, doma nikoho iba pracka huci, vylozit ustrednu, stary server a idem na plavaren. Nevedel som, ze je to az take zle, ked cloveku zabehne trochu vody a snazi sa to vykaslat.
Hadka s Lenkou, ficime naspat do Presova posediet, citim sa nejak divne.
Posledne mesiace mam pocit, ako keby vsetky uzasne zeny uz boli rozobrane.
Ako keby som prisiel neskoro.
Ako keby som uz nemal narok.
Ako keby mi niekto naznacoval, ze je to uz jedno ako si najdes taku mas.
Ako keby bola pravda ze su pice a smrdia.
Ako keby som sa mal dat liecit.
- len neviem odkial vezmeme peniaze na vybavenie ... (lenka dostala obecny byt)
- vezmeme ? snad vezmes ?
... druha strana zlozila telefon
- ty zijes v inom svete, odides do BA na 3 dni sukat s byvalou ... (sluzobka, jasne ze ked sa s byvalou stretnem, tak spolu aj sukame)
- nedomyslaj si ... nebudem komentovat
...